Volím

prezidenta

Volebný sprievodca

ortodoxia

VOLEBNÝ SPRIEVODCA PRE KATOLÍKOV

Text bol preložený z amerického originálu (link?) a je upravený a doplnený s ohľadom na slovenské podmienky. Text je možné voľne šíriť ďalej.

Ak beriete katolícku vieru vážne, tento sprievodca je určený pre vás. Pomôže vám vo voľbách použiť váš hlas v súlade s katolíckou náukou viery a mravov a základnými ľudskými právami. Tento sprievodca vám umožní spoznať rozdiel medzi stanoviskami kandidátov, ktoré sú morálne akceptovateľné, a tými, ktoré sú natoľko v protiklade so základnými morálnymi princípmi, že nie sú v súlade s verejnou službou.

Vo väčšine prípadov je úlohou voličov a zákonodarcov vybrať najefektívnejší princíp na aplikovanie morálnych princípov. Dobrí katolíci musia prijať tieto princípy, zväčša však neexistuje špecifické „katolícke stanovisko“ ako ich najlepšie implementovať

Niektoré politické otázky zahŕňajú „absolútne“ morálne princípy, ktoré nepripúšťajú výnimku alebo kompromis. Stanovisko konkrétneho kandidáta buď súhlasí s týmito princípmi alebo nie. Nik, kto súhlasí s nesprávnym postojom k týmto otázkam, nemôže konať v súlade s kresťanskými morálnymi hodnotami.Kongregácia pre náuku viery zdôrazňuje: „Kresťan je povolaný nesúhlasiť s koncepciou mravného relativizmu, škodiacou demokratickému životu, ktorý sa má starať o pravé a pevné základy spoločnosti, totiž jej mravné princípy. Keďže oni sú základom spoločenského života, nemôžu byť objektom ´vyjednávania´“(UKP 3).

Tento voličský sprievodca označuje 5 kľúčových oblastí, ktoré zahŕňajú absolútne morálne hodnoty v politike. Vyhnime sa voľbe kandidáta, ktorý sa hlási alebo dokonca propaguje morálne nesprávne postoje. Voľme tých, ktorí propagujú postoje v súlade s morálnym zákonom.

Vo voľbách môže nastať situácia, keď všetci kandidáti zaujmú také stanovisko v jednej alebo vo viacerých kľúčových otázkach, ktoré je morálne neakceptovateľné. V takýchto situáciách musíme urobiť ťažké rozhodnutie.V týchto prípadoch musia občania voliť spôsobom, ktorý bude znamenať najmenšiu ujmu zapríčinenú týmito kandidátmi.
V tomto sprievodcovi sa najprv pozrieme na princípy, ktoré by mali byť aplikované v nesporných prípadoch, v ktorých je jasný dobrý morálny výber. Tie isté princípy pomáhajú položiť základy na zvládnutie ťažších situácií.
Poznanie princípov aplikovateľných v ideálnych situáciách je užitočné pre zvládnutie problematických situácií na preskúmanie zásad, ktoré by ste mali mať na pamäti a ktoré musia byť aplikované aj v situáciách, keď je voľba ťažšia.

ÚLOHA KATOLÍCKEHO VOLIČA

Katolíci majú morálnu povinnosť propagovať spoločné dobro pomocou využitia svojich volebných práv (por. KKC 2240). Nielen verejní činitelia majú zodpovednosť za krajinu. „Služba spoločnému dobru vyžaduje, aby občania plnili svoju úlohu v živote politického spoločenstva“ (KKC 2239). To znamená, že občania by sa mali spolupodieľať na politickom procese prostredníctvom aktívnej účasti na voľbách.

Voľba však nemôže byť svojvoľná. „Dobre sformované kresťanské svedomie nikomu nedovoľuje podporovať svojím hlasom účinnosť politického programu alebo jednotlivého zákona, ktorý by podkopával základy viery alebo mravnosti.“ (UKP 4).

Aj keď to nie sme my, kto bude hlasovať o zákonoch, nezbavuje nás to zodpovednosti, keďže morálka vyžaduje, aby sme sa vyhli konaniu zla v čo najväčšej možnej miere, dokonca i nepriamo. Niektoré veci sú vždy nesprávne a nie je možné za ne hlasovať. Poslanci ich nesmú podporovať, ani v legislatíve ani vo volebnom programe. Aj my nepriamo podporujeme tieto zlá, ak hlasujeme  v prospech kandidátov, ktorí ich navrhujú alebo podporujú.

Preto sa katolíci majú vyhnúť voľbe kandidáta, ktorý má v úmysle podporiť zákony, ktoré sú vo svojej podstate zlé a nesprávne. Ak všetci kandidáti schvaľujú morálne zlo, občania musia voliť spôsobom, ktorý možné škody minimalizuje.

Päť oblastí, ktoré si treba všimnúť.
Ide o aktivity, ktoré sú vo svojej podstate zlé, protirečia morálnym zákonom a za žiadnych okolností nie je dovolené ich vykonávať. Bolo by ťažkým hriechom úmyselne ich podporovať alebo propagovať.

Potrat
Cirkev v súvislosti s interrupčnou legislatívou učí, že je „neprípustné súhlasiť alebo sa zúčastniť na kampani v prospech takéhoto zákona alebo hlasovať za takýto zákon“ (EV 73). Potrat je zámerné a priame zabitie nevinnej ľudskej bytosti a preto je formou vraždy. Nenarodené dieťa je vždy nevinné a žiaden zákon nemôže dovoľovať vziať jeho život. Dokonca ani vtedy, ak je dieťa počaté znásilnením alebo incestom. Nie je to vina dieťaťa a tak ani ono by pre hriech, ktorý spáchali iní, nemalo byť zabité.

Eutanázia
Eutanázia je formou zabitia, častokrát nazývaná „zabitím zo súcitu“. Žiadna osoba nemá právo vziať si vlastný život a takisto nik nemá právo vziať život niekomu inému. Počas eutanázie sú chorí alebo starí ľudia usmrtení aktívne alebo vynechaním určitého procesu kvôli nemiestnemu zmyslu pre súcit.  Avšak skutočný súcit nemôže zahŕňať úmyselné konanie zla voči inej osobe (por. EV 73).

Embryonálny výskum kmeňových buniek
Ľudské embryá sú ľudské bytosti. „Rešpekt voči dôstojnosti ľudskej bytosti vylučuje každú experimentálnu manipuláciu alebo využívanie ľudského embrya“ (CPR 4b). Nedávne vedecké objavy ukazujú, že lekárska liečba je možná aj s použitím ľudských kmeňových buniek. Tieto sa dajú získať bez toho, aby spôsobili ujmu dospelej osobe, od ktorej pochádzajú. Preto neexistuje žiaden medicínsky argument v prospech používania embryonálnych kmeňových buniek. A keby aj existoval prínos z takýchto pokusov, neospravedlňovalo by to zabíjanie ľudských embryí.

Ľudské klonovanie
„Pokusy… o vytvorenie ľudskej bytosti bez prepojenia so sexualitou cez „dvojité delenie“, t.j. klonovanie alebo partenogenézu, sa považujú za protirečenie morálnemu zákonu, keďže sú v opozícii k dôstojnosti ľudskej reprodukcie ako i manželskej jednoty“ (DV I:6). Ľudské klonovanie zahŕňa aj interrupciu, lebo „odmietnuté“ či „neúspešné“ embryonálne klony sú zničené, hoci každý klon je ľudskou bytosťou.

Homosexuálne „manželstvo“
Pravé manželstvo je jednotou jedného muža a jednej ženy. Právne uznanie iného zväzku ako rovnocennej formy „manželstva“ oslabuje pravé manželstvo.

„V prípade, že sa v parlamente prvý raz predkladá návrh zákona podporujúceho homosexuálne zväzky, má katolícky poslanec morálnu povinnosť jasne a otvorene vyjadriť svoj nesúhlas a hlasovat proti takémuto návrhu zákona. Dať svoj hlas legislatívnemu textu, ktorý poškodzuje dobro spoločnosti, predstavuje tažký nemorálny čin“ (UZH 10).

TRI OBLASTI, O KTORÝCH SA NEVYJEDNÁVA

Pápež Benedikt XVI. v príhovore ku zástupcom európskych ľudových strán v Ríme 30. marca 2006 definoval tri zásadné oblasti, ktoré nikdy nemôžu byť predmetom vyjednávania:

  • ochrana života od počatia po prirodzenú smrť
  • uznanie prirodzenej štruktúry rodiny ako zväzku medzi mužom a ženou založenom na manželstve (čo zahŕňa aj jeho obranu pred destabilizáciou v prípade právneho zrovnoprávnenia iných zväzkov)
  • ochrana práv rodičov na výchovu svojich detí

O KTORÉ POLITICKÉ ÚRADY SA TREBA ZAUJÍMAŤ?

Zákony schvaľujú poslanci, do platnosti ich uvádza vláda a vykladajú ich súdy. Preto si treba všimnúť kandidátov na poslancov, tak na miestnej ako aj národnej úrovni, či preskúmať každého kandidáta na úrad výkonnej moci a nominanta na miesto sudcu.

K tomu jedno vysvetlenie. Napríklad váš miestny úrad nemôže hlasovať za legalizáciu potratov, ale môže sa zaoberať otázkami spojenými s potratovými klinikami.

Sú ľudia. ktorí dosiahnu vysoký úrad bez predchádzajúceho zastávania nižšieho úradu. Niektorí ľudia sa stanú poslancami, primátormi či prezidentmi bez toho, aby boli zvolení do nižšieho úradu. Ale väčšina poslancov, primátorov a prezidentov začína politickú kariéru na miestnej úrovni. To isté platí pre poslancov národného parlamentu.

Budúci kandidáti na vyššie miesta budú pochádzať najmä z dnešných kandidátov na lokálnej a krajskej úrovni. Preto používajme na nich rovnaký meter ako na poslancov národného parlamentu. Voľme takých, ktorí podporujú kresťanskú morálku.

AKO ZISTIŤ KANDIDÁTOVO STANOVISKO

Čím vyšší úrad, tým je to ľahšie. Poslanci národného parlamentu a starostovia sa častokrát stretli s danými otázkami a už k nim v minulosti zaujímali stanovisko. To isté platí pre štátnu úroveň.  Stačí sledovať dennú tlač alebo archívy médií na internete.

Ťažšie je poznať názory na tieto kľúčové otázky u kandidátov do miestnych úradov.

Ak neviete určiť kandidátov postoj, neváhajte mu osobne napísať a spýtať sa ho, aký má na tieto skutočnosti názor.

AKO NEVOLIŤ

  1. Nevoľte na základe vašej náklonnosti k politickej strane, či predchádzajúcich volebných zvykov alebo na základe volebnej tradície vašej rodiny. Toto nie je správny spôsob, ako si vybrať dôveryhodného kandidáta. Najmä na komunálnej a krajskej úrovni môžeme hlasovať aj za poslancov z rôznych strán.
  2. Nedávajte svoj hlas na základe kandidátovho vzhľadu, osobnosti, alebo „mediálneho dôvtipu“. Niektorí atraktívni, pôvabní a výreční kandidáti podporujú veľké morálne zlo; kým iní kandidáti, ktorí vyzerajú jednoduchšie, nudne a pred kamerou možno aj zmätene, podporujú legislatívu v súlade so základnými kresťanskými princípmi
  3. Nevoľte kandidátov len preto, že sa vyhlasujú za katolíkov. Bohužiaľ, mnoho katolíkov, ktorí sa tak deklarujú, odmieta základné kresťanské učenie.
  4. Nevyberajte kandidátov podľa otázky: „Čo z toho mám ja?“. Rozhodnite sa na základe toho, ktorý kandidát bude najistejšie propagovať spoločné dobro, hoci z nimi navrhnutej legislatívy nebudete priamo alebo hneď benefitovať vy.
  5. Nevoľte kandidátov, ktorí síce majú pravdu v menej dôležitých veciach, ale budú nesprávne hlasovať v kľúčových morálnych otázkach. Toto zdôrazňoval i pápež Ján Pavol II. v otázkach týkajúcich sa života: „Keď sa právo na život, ako prvé a základné právo neobraňuje s veľkou rozhodnosťou, ako podmienka pre všetky ostatné práva osoby, zostáva aj oprávnene opakované poukazovanie na ľudské práva, na právo na zdravie, byt, prácu, založenie rodiny, kultúru atď. – falošným a iluzórnym“ (Christifideles Laici 38).

AKO VOLIŤ

  1. Zistime si názory kandidátov na kľúčové morálne otázky. Nie je dôležité, aké šance má ten ktorý z nich na víťazstvo. Ohodnoťte ich podľa toho, ako ich stanoviská korešpondujú s týmito morálnymi princípmi.
  2. Uprednostnite kandidátov, ktorí nenavrhujú postoje protirečiace týmto princípom.
  3. Ak každý kandidát podporuje postoje v rozpore s absolútnymi princípmi, vyberte si kandidáta, ktorého voľba spôsobí najmenšiu škodu. Ak sú niekoľkí rovnocenní, ohodnoťte ich na základe postojov k menej dôležitým otázkam.

ČO ROBIŤ, AK NIE JE PRIJATEĽNÝ ŽIADEN KANDIDÁT?

V niektorých prípadoch zaujme každý kandidát zlé stanovisko k jednej alebo viacerým otázkam týkajúcich sa absolútnych morálnych hodnôt. V takomto prípade voľme kandidáta, ktorý zaujme čo najmenej takýchto stanovísk alebo takého, ktorý bude najmenej pravdepodobne podporovať nemorálnu legislatívu, alebo si môžete vybrať nevoliť žiadneho.

Dať hlas v takýchto situáciách nie je z morálneho hľadiska to isté ako priama podpora kandidátov, zákonov alebo programov, ktoré propagujú veľké zlo. V každom prípade je to aktivita s cieľom obmedziť zlo, a teda je dobrá. Ako príklad uveďme stanovisko Jána Pavla II. v súvislosti so situáciou, kedy nie je možné zamietnuť alebo celkovo zrušiť zákon povoľujúci potraty: „Ak by v situácii, o ktorej je reč, nebolo možné odmietnuť alebo úplne zrušiť zákon o umelom potrate, člen parlamentu, ktorého osobný absolútny nesúhlas s potratom je jasný a všetkým známy, konal by správne, keby podporil návrhy, cieľom ktorých je obmedzenie škodlivosti takéhoto zákona a umenšenie jeho negatívnych dôsledkov na poli kultúry a verejnej mravnosti“ (EV 73, a tiež UKP 4).

Katolíci sa musia snažiť presadiť kandidátov, zákony a politické programy, ktoré sú v plnej miere v súlade s absolútnymi morálnymi hodnotami. Ak nie je možná voľba ideálneho kandidáta, zákona alebo politického programu, mali by sme si vybrať najlepšiu možnosť, ktorá podporuje najväčšie dobro a predstavuje najmenšie zlo. Nevoliť môže byť jednou z volieb, ale zvážme, či v konkrétnom prípade nevoliť naozaj znamená podporiť dobro a obmedziť zlo.

ÚLOHA VÁŠHO SVEDOMIA

Svedomie je ako alarm. Varuje nás pred nesprávnym konaním. Odvoláva sa na prirodzený Boží zákon. Ak má naše svedomie pracovať správne, musí byť dostatočne informované – to znamená, že my sa musíme dostatočne informovať, čo je správne a čo je nesprávne. Len tak bude naše svedomie spoľahlivým sprievodcom.
Bohužiaľ, dnes mnohí katolíci neformujú svoje svedomie adekvátne ku kľúčovým morálnym otázkam. Výsledkom je, že ich svedomie sa neozýva v pravom čase, napríklad počas volieb.

Správne formované svedomie nebude nikdy protirečiť katolíckemu morálnemu učeniu. Ak si teda nie ste istí, kde vás svedomie pri volebnej urne vedie, dôverujte náuke viery a mravov Katolíckej cirkvi. (Katechizmus katolíckej cirkvi je vynikajúcim zdrojom poznania pravého morálneho učenia.)

PRÍLOHA

Oblasti, ktoré pripúšťajú kompromis

Niektoré oblasti pripúšťajú rôznorodosť názorov a katolíkom je dovolená podpora alebo zamietnutie určitých politík. Napríklad v otázke, kedy ísť do vojny a kedy uplatniť trest smrti. Hoci cirkev vyzýva k opatrnosti v oboch týchto prípadoch, uznáva, že štát má právo ich v niektorých prípadoch uplatniť (por. KKC 2309, 2267).  Pápež Benedikt XVI., keď bol ešte kardinálom Jozefom Ratzingerom, o tom hovorí v dokumente, ktorý sa zaoberá otázkou, kedy môžu prijímať katolíci sväté prijímanie: „Nie všetky morálne otázky majú takú istú váhu ako potrat a eutanázia. Napríklad, ak by bol katolík proti názoru Vatikánu ohľadom trestu smrti alebo vyhláseniu vojny, nebol by to dôvod k neudeleniu svätého prijímania. Kým cirkev nabáda vládnych predstaviteľov, aby hľadali mier a nie vojnu a aby uplatňovali rozvážnosť a milosť pri trestaní kriminálnikov, je stále dovolené zdvihnúť zbrane v rámci obrany proti agresorovi či mať posledné východisko v najhoršom treste. Existuje legitímna rôznorodosť názorov dokonca i medzi katolíkmi v otázke vedenia vojny či uplatnenia trestu smrti, ale nie v otázke potratov alebo eutanázie.“ (SPSP 3).

To isté platí pre mnoho ďalších oblastí, ktoré sú predmetom politickej debaty: najlepší spôsob ako pomôcť chudobným, ako viesť hospodárstvo, ochraňovať životné prostredie, zvládnuť imigráciu a poskytovať vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a bezpečnosť dôchodkov. Katolíci môžu zastávať rôzne názory na tieto otázky. Zatiaľ čo vnútorné princípy (napríklad solidarita s chudobnými) sú absolútne, špecifické oblasti, o ktorých sa debatuje v politike, pripúšťajú mnoho alternatív a tým pádom nie sú „absolútne“ v takom zmysle, aký používame v tomto sprievodcovi.

Použité skratkyKKC – Katechizmus katolíckej Cirkvi;
UKP – Kongregácia pre náuku viery: Doktrinálne usmernenie o niektorých otázkach angažovania a postojov katolíkov v politickom živote;
CPR – Pápežská rada pre rodinu: Charta práv rodiny;
EV – Ján Pavol II. encyklika Evangelium Vitae;
DV – Kongregácia pre náuku viery: Inštrukcia o dôstojnosti a ochrane ľudského života (Donum Vitae);
UZH – Kongregácia pre náuku viery: Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami.
SPSP – Joseph Kardinál Razinger, Spôsobilosť prijímať sväté prijímanie

One Response

  1. Koho voliť? Posledná možnosť rozhodnúť sa | Volím says

    […] Volebný sprievodca […]